Otvorená pozvánka k účasti na Silent Tears

Dúfame, že túto pozvánku budete zdieľať prostredníctvom svojich sietí a podporíte a povzbudíte ženy, aby sa zapojili a zúčastnili sa.

Účasť na projekte Silent Tears je otvorená ženám so zdravotným postihnutím, ktoré boli vystavené násiliu a ženám, ktoré prišli k svojmu zdravotnému postihnutiu násilím.

Každá zúčastnená postihnutá žena môže vybrať organizáciu, ktorá podporí jej osobný príbeh písaným (a zvukovým) obsahom, ktorý vysvetľuje dôvody násilia a / alebo sociálny a politický kontext.

Silent Tears je multimediálna výstava medzinárodne uznávanej fotografky Belindy Mason a umelkýň s postihnutím Dieter Knierim, Margherita Coppolino a Denise Beckwith. Moc tejto výstavy spočíva v príbehoch, ktoré zdieľajú účastníčky, ženy s postihnutím, ktoré boli vystavené násiliu, a ženy, ktoré prišli k svojmu postihnutiu násilím.

Medzinárodná zložka Silent Tears, ktorá sa má dokončiť v roku 2017, bude obsahovať príbehy 25 žien s postihnutím, ktoré pochádzajú z piatich kontinentov a 20 krajín. Doterajšie účastníčky pochádzajú z Austrálie, Nového Zélandu, Indonézie, Guatemaly, Mexika, Ekvádoru, Kanady, Ghany, Mali, Pakistanu, Samoe, USA, Južnej Afriky, Indie a Kórey.

‘Silent Tears’ je fotografický a video projekt, ktorý bol vyvinutý v spolupráci s účastníčkami, ktorými sú ženy so zdravotným postihnutím a ženy, ktoré prežili rodové násilie. Predstavujú celú škálu skúseností a kultúr, poskytujúc dôležité a úctivé rozprávanie a potvrdenie svojich skúseností a zároveň oslovujú ostatných, ktorí prežili a aj širšiu komunitu. Výstava je ústredným bodom pre diskusiu, vzdelávanie a zvyšovanie povedomia – poskytuje impulz pre spoločenskú zmenu.

Nižšie sú uvedené odpovede na najčastejšie otázky, ak máte ďalšie otázky, prosím, kontaktujte nás. photography@belindamason.com

V čom spočíva účasť?
Portrét a video záznam sa zachytia cez sklenenú stenu, ktorá je pokrytá vodnými kvapôčkami. Umožňuje to osobe zakryť vašu identitu tak veľmi alebo tak málo, ako si prajete. Audio nahrávka vášho príbehu, ktorá sa upravila a prepísala, sa zobrazuje vedľa vášho portrétu. K dispozícii je možnosť mať video verziu obrazu s vašou zvukovou nahrávkou ako zvuk. Existuje tretia možnosť byť vyfotografovaný v dokumentárnom štýle, aby sa zachytili prvky každodenného života človeka. Vami vybraný rozprávač uvedie váš daný príbeh do kontextu.

Aký je proces s daním súhlasu?
Bude vám poskytnutý formulár k udeleniu súhlasu, ktorý môžete kedykoľvek zrušiť, ak už viac nebudete chcieť participovať. Každý účastník schváli záverečné fotografie, video záznam, zvuk a text predtým, než sa zverejnia na verejnosti akékoľvek diela.

Môžem mať niekoho pri sebe počas fotografovania, natáčania a nahrávania zvukového záznamu?
Áno, uistenie sa, že je vám poskytnutá podpora spôsobom, ktorý si vyberiete, je základnou súčasťou vášho príspevku k Silent Tears, pred, počas aj po jeho vytvorení.

Čo sa stane s fotografiami, video záznamom a zvukom?
Fotografie a videá sa stanú súčasťou tejto webovej stránky. Vytvorí sa zvuková kniha a tlačená kniha. Vytvorí sa aplikácia pre ľudí so zmyslovými, vzdelávacími a kognitívnymi poruchami, aby mali prístup k výstave Silent Tears. Zhotovia sa a uverejnia fotografie, video záznam a zvuk.

  • 2018 september – Shiva Gallery, John Jay College of Criminal Justice New York for Criminal Jus v septembri 2018
  • 2017  júl -Venice Art Factory Galeria Zero
  • 2016 november MAMA Gallery Australia
  • 2016 október – Berlin Foto Biennale
  • 2016 marec  – Sydney University Law Library
  • 2016 marec – Komisie OSN o postavení žien, New York
  • 2016 apríl – Komisia OSN o právach ľudí so zdravotným postihnutím v Ženeve
  • 2015  – august Ballarat Foto Bienalle

Here is an example of a participant’s content who is a women with congenital disability who has been subjected to  violence.

Example of documentary photography.

Example of ‘internal’ portrait of participant.

Example of video with participant.

Here is an example of participant’s content who is a women with acquired  disability who has been subjected to violence violence.

Example of documentary photography.

Example of ‘internal’ portrait of participant.

Example of video with participant.

SILENT TEARS

Informačný balíček

“Bez príbehov je ticho. Bez toho, aby sme povedali naše príbehy, sme nemé. Bez vypočutia našich príbehov sme neviditeľné. Je to ešte ťažšie, keď sa príbehy ťažko počúvajú a je nemožné si ich predstaviť.” – Belinda Mason 2015.

  1. Prehľad projektu

Silent Tears je multimediálna výstava medzinárodne uznávanej fotografky Belindy Mason a umelkýň s postihnutím Dieter Knierim, Margherita Coppolino a Denise Beckwith.

Tiché slzy (Silent tears) padajú v momente, keď sa cítime najviac osamelé, zraniteľné a stratené. Označujú bod obratu k hľadaniu nádeje, jednoty a sily. Moc tejto výstavy spočíva v príbehoch, ktoré zdieľajú účastníčky, ženy s postihnutím, ktoré boli vystavené násiliu, a ženy ktoré prišli k svojmu postihnutiu násilím.

Národná austrálska zložka výstavy má 25 účastníčok a medzinárodná zložka Silent Tears, ktorá sa má dokončiť v roku 2017, bude obsahovať príbehy 25 žien s postihnutím, ktoré pochádzajú z piatich kontinentov a 20 krajín, vrátane Nového Zélandu, Indonézie, Guatemaly, Mexika, Ekvádoru, Kanady, Nemecka, Ghany, Mali, Pakistanu, Samoe, USA, Írska, Anglicka, Indie, Kórey, Dánska a Holandska.

Silent Tearsreprezentujú násilie voči ženám na celom svete a zabezpečujú, aby zažité skúsenosti a hlasy žien so zdravotným postihnutím, ktoré prežívajú násilie, boli zahrnuté do rozhovorov týkajúcich sa násilia páchaného na všetkých ženách. Pritom sa Silent Tears zastáva definície násilia páchaného na ženách od Spojených národov (OSN), ako každého činu násilia založeného na rodovej príslušnosti, ktorý má za následok alebo môže mať za následok fyzické, sexuálne alebo duševné poškodenie alebo utrpenie žien, vrátane hrozieb takýchto činov, nátlaku alebo svojvoľného zbavenia slobody, či už sa udeje vo verejnom alebo súkromnom živote (OSN, Deklarácia o odstránení násilia páchaného na ženách, 1993, s. 1).

Príbehy sú dôležitou súčasťou začatia procesu hojenia a sú hlavnou zložkou stratégii, zameraných na zvýšenie prevencie násilia páchaného na ženách a dievčatách so zdravotným postihnutím. Silent Tears poskytuje platformu pre zdieľanie príbehov žien s cieľom posilniť a dodať sily. To potvrdzuje ich skúsenosti a umožňuje im osloviť širšiu komunitu s cieľom posunúť chápanie a zvýšiť povedomie o problematike násilia voči ženám so zdravotným postihnutím. Účastníčky Silent Tears ilustrujú rozsah toho, čo tvorí postihnutie, čo tvorí násilie, pretože ich skúsenosti demonštrujú prelínanie kultúry, pohlavia a identity.

Účastníčky spolupracovali ako protagonistky s tromi umelcami, vytvoriac diela založené na príbehoch žien s postihnutím, ktorých skúsenosti zahŕňajú: psychologické, fyzické, emocionálne, ekonomické a kultúrne násilie. Zdieľali svoje príbehy, ktoré zahŕňajú: domáce násilie, násilnú sterilizáciu, psychickú traumu, mrzačenie ženských pohlavných orgánov a zanedbávanie a sexuálne zneužívanie v rámci inštitúcií alebo členmi rodiny. Publikum môže očakávať hlbšie pochopenie rozmanitosti násilia, diskriminácie a prežitia.

Silent Tears predstavujú príležitosť pre ženy s postihnutím, vyjadriť svoje skúsenosti s násilím nespochybniteľným spôsobom. Tento nespochybniteľný prístup je jedinečný, pretože väčšinou je bremenom obetí poskytnúť dôkazy o svojich skúsenostiach, s cieľom získať rôzne formy podpory, ktoré môžu byť prekážkou pri získaní skutočnej podpory.

  1. Umelecká vízia

Vystavenie sa násiliu môže normalizovať situáciu páchateľa, obete a divákov. Silent Tears zámerne udržiava konštantný tlak prostredníctvom svojho kurátorského prístupu. Každá žena bola vyfotografovaná každou z troch umelkýň. Divák najprv vidí dokumentárne čiernobiele fotografie od Denise, ktoré ilustrujú každodenný život žien. Sú zobrazené doma, s rodinou alebo priateľmi, v scénach, ktoré sú nám všetkým známe. Vedľa každého obrazu je možné si prečítať každý príbeh jednotlivca, a pritom, ako to divák robí, počuje tajomný zvuk vody a zvonkohry.

Divák sa presunie do druhej časti výstavy, kde sa umelkyňa Belinda sústredila na chvíľu, keď padajú tiché slzy. Ide skôr o vnútorné portréty ako o tie vonkajšie. Fotografie sú uvedené ako veľké zavesené obrazy, ktoré znehybňujú okamih, zachytávajúc v ňom diváka. Transparentné materiály, na ktorých sú vytlačené obrázky, odrážajú neviditeľnú, ale zároveň viditeľnú povahu násilia páchaného na ženách. Popri tom ako divák prechádza okolo umeleckých diel, počuje každú ženu hovoriť slová, ktoré sa predtým čítali.

Vo video inštalácii na multi-obrazovke od umelkyne Dietera ožívajú nehybné portréty a divák môže vidieť a počuť všetky ženy, ako sa hýbu a hovoria naraz spolu so zvukom vody a zvončekov. Je to významné, pretože ak by boli ženy ticho, zostali by nemé. Bez toho, aby boli ich príbehy vypočuté, sú neviditeľné. Pre tých, ktorí počúvajú, je to tiež ťažké, najmä keď sa príbehy ťažko počúvajú a často je aj nemožné predstaviť si ich.

Film a fotografia zohrávajú oceňovanú úlohu v upozorňovaní na kritickú situáciu tichých obetí, poskytujúc významnú príležitosť na pochopenie a konanie. Prinášanie svedectva o realitách v životoch týchto žien by malo byť pre divákov nepríjemné a náročné. Keď ženy so zdravotným postihnutím nájdu odvahu hovoriť o násilí, ktoré zažili, často upadnú do zabudnutia alebo sú proste vynechané z rozhovoru. Silent Tears im dáva príležitosť vám povedať, ako sa presne cítia.

Silent Tears zaťalo do živého, a tak sa sprístupnila podpora pre divákov, účastníkov a umelcov. Obrazy, ktoré sme vytvorili, sú zobrazené v komunite, v ktorej účastníčky žijú, ožarujúc tak svetlom tmavé zákutia, o ktorých by si mnohí radšej priali, aby ostali neosvetlené. Obrázky nezobrazujú násilie, ale to ani nemusia, namiesto toho vás zaujmú známou intimitou pred odhalením skrytej pravdy.

Je dôležité, aby sa prerušilo mlčanie týkajúce sa témy násilia voči ľuďom so zdravotným postihnutím a najmä témy násilia voči ženám so zdravotným postihnutím, pretože ticho zhoršuje naivitu. Bolo by naivné si myslieť, že násilie sa nedeje na ľuďoch s postihnutím a je ešte naivnejšie myslieť si, že násilie nevytvára zdravotné postihnutie.

Silent Tears vytvárajú príležitosť na to, aby sa vzalo na vedomie násilie, ktoré zažívajú ženy so zdravotným postihnutím a na vytvorenie mostu pre ľudí, aby začali svoju cestu uvedomenia, že násilie spôsobuje zdravotné postihnutie. Silent Tears spája všetky ženy, ktoré boli vystavené násiliu, v uvedomení, že v skúsenostiach s násilím nie sú izolované.

Silent Tears oslovuje a je prístupné pre ľudí, ktorí sa identifikujú ako; domorodí, kultúrne a jazykovo rozmanití, osoby so zdravotným postihnutím, lesbičky, gejovia, bisexuáli, transsexuáli, intersexuálni a homosexuálni ľudia, mládež a starší ľudia. Výstava je ústredným bodom pre diskusiu, vzdelávanie a zvyšovanie povedomia – poskytuje impulz pre spoločenskú zmenu.

  1. Obsah výstavy

Financovaná Austrálskou radou pre umenie a kurátorovaná Kon Gouriotisom OAM, Silent Tears zahájila na Medzinárodnom fotografickom festivale v Ballarate v roku 2015 Sue Salthouse, z poradného panelu ministra pre zníženie násilia páchaného na ženách. V marci 2016 Silent Tears usporiadal obdobnú udalosť spolu s austrálskou vládou, austrálskou komisiou pre ľudské práva a CBM International, v rámci 60. zasadnutia Komisie OSN, o postavení žien v New Yorku v USA. V apríli 2016 sa umelkyne Belinda a Denise predstavili spolu s CBM v OSN v Ženeve, čo sa prekrývalo s 10. výročím vzniku Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím. V apríli 2016 bola výstava vystavená v Právnickej knižnici Univerzity v Sydney a bola doplnená diskusným panelom Sydney Ideas. V októbri 2016 sa Silent Tears objavili na Berlin Photography Biennale. Od novembra 2016 do januára 2017 bola výstava vystavená v MAMA v Austrálii. V júli 2017 sa na Venice Art Factory Galeria Zero uvedie výber diel.

Výstava Silent Tears potrebuje minimálne 225m2 a zahŕňa nasledovné:

  • 25 laserovo vytlačených Duro Clear 100cm x 67cm na plexiskle
  • 25 zarámovaných 20’ x 24’ čiernobielych dokumentárnych obrazov
  • video inštaláciu s 25 iPadmi
  • zvukovú paletu
  • online aplikáciu pre osoby so zmyslovými, kognitívnymi poruchami a poruchami učenia

 

  1. Podporovatelia a sponzori

Belinda a Denise taktiež vystúpili na Medzinárodnej zdravotníckej konferencii austrálskych študentov medicíny v roku 2016, Národnej konferencii o umeleckých aktivitách 2016, Medzinárodnej konferencii umenia a zdravia v Galérii umenia v NSW v Austrálii a konferencii Jejer Wadon v Solo v Indonézii. V roku 2017 prezentovali na Austrálskom národnom summite o zdravotnom postihnutí.

Na podporu Silent Tears poskytli nasledujúce kľúčové osobnosti z kruhov rodovej rovnosti aj z kruhov zdravotne postihnutých obsah, sprevádzajúci príbehy účastníčok, ktoré podrobne opisujú viacnásobné a pretínajúce sa formy násilia páchaného na ženách a dievčatách so zdravotným postihnutím.

  • Rosie Batty, Austrálčan roka 2015, Luke Batty Foundation
  • Megan Mitchell, Národná komisárka pre deti, Austrálska komisia pre ľudské práva
  • Hon Senátorka Michaela Cash, Ministerka žien, Austrálska federálna vláda
  • Natasha Stott Despoja, Ambasádorka OSN pre ženy a dievčatá
  • Matthew Bowden, Spolu výkonný riaditeľ People with Disability Australia
  • Carolyn Frohmader, Výkonná riaditeľka Women With Disabilities Australia
  • Dr Elizabeth Anne Riley, (PhD, MACouns, BSc)
  • Susan Salthouse, Členka poradného panelu COAG pre zamedzenie násilia voči ženám.
  • Josephine Cashman, Členka Prime Minsters Indigenous Advisory Council
  • Leanne Miller, Výkonná riaditeľka, Koorie Women Mean Business Incorporated
  • Lana Sandas, Výkonná riaditeľka, WIPAN
  • Morgan Carpenter, Spolupredsedkyňa národnej organizácie pre intersexuálov Oll Australia
  • Ross Coulthart, Walkleyho cenou ocenený investigatívny novinár a hlásateľ v 60 Minutes.
  • Dr Jan Hammill, Centre for Clinical Research Queensland University
  • Dr Di Winkler, Výkonná riaditeľka Summer Foundation
  • Bruce Esplin, AM
  • Marie-Rose Paterson, Kvalifikovaná psychologička
  • Graeme Innes AM
  • Cate McGregor AM
  • Kate Swaffer, Predsedkyňa, Výkonná riaditeľka, Spoluzakladateľka Dementia Alliance International
  • Tara Moss, Autorka, Zástankyňa ľudských práv a bojovníčka proti kyberšikanovaniu
  1. Média do súčasnosti:

 

  1. Vedľajšie

Výtvarníčky Belinda Mason, Dieter Knierim, Denise Beckwith a Margherita Coppolino spoločne demonštrovali schopnosť priniesť relevantné, vysokokvalitné a zamerané podujatia pre národné aj medzinárodné publikum týmito projektmi:

  • Unfinished Business, 2013 – 2017, je výstava, ktorá odhaľuje príbehy domorodých austrálskych ľudí s postihnutím. V septembri 2013, v Paláci národov v Ženeve, zahájil túto výstavu Kassym-Jomart Tokayev, generálny riaditeľ Úradu OSN v Ženeve a Veľvyslanec Austrálie v OSN v Ženeve Peter Woolcott, ktorá pripadala na 24. zasadnutie Výboru pre práva pre ľudí so zdravotným postihnutím, orgánu v rámci Úradu vysokého komisára pre ľudské práva. V decembri 2013 bola výstava vystavená aj v sídle Svetovej zdravotníckej organizácie v Ženeve. V roku 2014 bola súčasťou oficiálneho príspevku austrálskej vlády na Svetovej konferencii OSN 2014 o domorodých obyvateľoch v New Yorku. Tento projekt bol financovaný ministerstvom zahraničných vecí a obchodu austrálskej vlády (DFAT).
  • Outing Disability, 2014 – 2016, projekt, ktorý odhaľuje viacnásobné diskriminácie, ktoré zažívajú lesbičky, gejovia, bisexuáli, transsexuáli, intersexuálny a homosexuálny ľudia so zdravotným postihnutím. Projekt, ktorý je financovaný rodinným plánovaním NSW, je v súčasnosti na národnom turné a bol uvedený v Sydney na Mardi Gras (2014), na Medzinárodnom dni ľudí so zdravotným postihnutím (2015) a na festivale MidSumma (2016).
  • Intimate Encounters, 2001 – 2014, bola výstava, ktorá preskúmala rozmanitosť ľudí žijúcich so zážitkami s postihnutím. Výstava precestovala 32 metropolitných a regionálnych mestských miest po celej Austrálii a 9 medzinárodných miest vrátane Aucklandu, Barcelony, Londýna, New Yorku a Toronta. Tento projekt bol financovaný austrálskymi štátnymi a federálnymi vládnymi organizáciami vrátane Accessible Arts NSW a Visions of Australia.